ČÍTANIE
Čo na srdci, to na blogu. FB statusy a iné texty, niekedy na zasmiatie, inokedy na zamyslenie, často ironické. Kratšie texty. Tie, ktoré nie sú len o žití v spojení s Devínskou. Tie sú tu http://mojadevinska.blogspot.sk/
26.03.2018
Jarné slnko je tu! Zasvietilo aj na náš dom a s jeho jasom sa zmenil aj celý interiér. Zrazu všetko prekuklo, presvitlo, a tak aj prach a špinu vidno okato! Kopla do mňa upratovacia energia. V rámci nej som natrafila na starý zápisník a v ňom na veršíky a básničky z čias, keď som bola mladá a zaláskovaná. Neviem prečo som vtedy písala dosť aj po česky a anglicky, to som mala asi z filmov:) Sranda, aký je mladý človek nežný a citlivý:) aha:
"Má láska je jak narcis žlutý,
jenž nádherně voní,
lež mládenec má jiných kvetů
nestojí tak o ni."(1999)
"Postoj prosím máličko
nech vtisnem ti na líčko
horúcu ružičku
moju malú dušičku" (1999)
"Ležím a lietam
unikám niekam, kde to z vás nikto nepozná.
Nikto, iba ja.
Všetko je skutočné,
všetko, čo cítím,
tak je to s bytím v mojom svete.
Tu a teraz mám svoje siete.
Kde je však uzlíček
najtuhšie zamotaný?
Ako je to s nami?
Povedz mi, mami,
je ešte riečka na tomto úbočí,
ktorá by tvoju nôžku ovlažila?
Je ešte niekde
ukrytý potôčik,
čo oči ti zaslepí slnka trblietkami?
Dobrú noc mami,
zobuď ma ráno.."
"Tento pán
predo mnou
je mŕtvy.
Oči otvorené, ale slepé.
bez farby, zahmlené.
Ruky - kosť a koža.
Koža biela, priesvitná,
zato zuby zažltlé.
Je mi z toho zle.
Tento pán
predo mnou
sedí a rozpráva."
"Prcháš mi hned po ránku
můj spěvavý škovránku
a melodie ve vánku
unáší tvé křídla
na těch svých.
Odlétáš vdál svou krásnou písní,
do duších zhořklých budit smích.
Škoda, že tíchne v uších mých. "
"Nikto ma nechytí
za krídlo do slučky.
Pazúrmi zadriapnem do vetra ja!
Som totiž harpia
svojho pekloraja."
26.02.2018
05.02.2018
Opäť som ja, eko človek z dediny prekročila svoj tieň, zhrešila a išla (autom!) do administratívnej novostavby v meste. Mierila som do bloku C. Pri vjazde do garáže bloku C ma to nepustilo, chvalabohu na stlačenie infogombíku nasledoval ľudský hlas a otvoril mi závory, aby som sa otočila, a navigoval ma parkovať do Bloku B. Z toho som zase prešla pešo cez garáž nazad do Cečka. (Nebolo to úplne bez problémov, parkovaciu kartičku som si najprv nechala v aute a zistila, že bez kartičky sa tu nepohneš, vrátila som sa pre ňu, na dverách z garáže nad sebou niekoľko pípačiek, z čoho jedna vyzerala ako gombík a stlačením som ju rozbila). Chvalabohu prízemie aj s recepciou so živou recepčnou bolo na nule, a chvalabohu môj cieľ hneď pri nej. Úspešne som vybavila úradnú vec, a hybaj ešte na wecko pred odchodom. Ale - v žiadnom bloku nového komplexu žiadne wecko. Ani v garáži. "Iba pre firmy". Žiadne pre návštevníkov úradného centra. N.e.v.e.r.íííííííím! Ok, kade zase nazad do garáže?? "Výťahom oproti", (asi že!) vraví recepčná, s tým úškrnom. Nenávidím, keď sa musím cítiť trápne, že mi treba vypustiť! Hlavne, že ona tam sedí a jej netreba šťať! Do výťahu som vletela pochopiteľne do nesprávneho, z tých štyroch iba jeden išiel smerom dole do garáže. Pre istotu som sa už pýtala na všetko, všetkých, koho som stretla, upratovačka, čo so mnou nastúpila do výťahu, ma rovno naviedla k automatu na platenie za parkovanie (parkomatu?). Únik!!! Brrr, tieto preorganizované presoftované budovy!!! Inak zvonka celkom pekné, Twin City to bolo. Radšej ale vysedávať po kaviarňach:)
25.1.2018
Básnička z nudy
23.11.2018
Simonkina básnička pre maminku (nazvala by som ju "zdrobnelinová"):)
Hviezdička
Ja som malá hviezdička
vidím ťa spoza okienočka.
Nosím strieborné topánočky
a pestré sukienočky.
Máme radi peknú nôcku
a tiež máme veľkú môcku.
Zariadime, nech za celý čas
len pekné sny
sprevádzajú nás.
22.1.2018.
Veľmi sa v poslednom čase v myšlienkach zaoberám osudom. Je vôbec? Vo filozofii je samozrejme škála názorov úplne od - do. Od čistých fatalistov po individualistických sartristov a dnešných "verím v seba, ja tvorím svoj život, ja sa sám vyliečim a pod." učiteľov. Dala som si vypracovať astrohoroskop na základe dátumu a hodiny narodenia. Jasné, že úplne sedí! A dosť mi to aj dalo na zamyslenie. Naozaj to rozloženie vesmíru, hviezd a planét, asi stojí za tým, akí sme. A na základe toho už svojim rozumovým konaním máme možnosť toto dané do vienka usmerňovať, narábať s tým, venovať sa dnes tak modernému sebarozvoju.
Prestala som fajčiť, konečne, teda bojujem. Moja rodinná zdravotná anamnéza mi dáva facku za každú cigu. Kŕčové žily, ateroskleróza a tak. Skrátka sa nám fajčenie vôbec nehodí. Jasné, že fajčenie je hrozné, ale mám pocit, že iným ľu'dom s inou genetikou to môže škodiť menej. Na to mi včera kamoška vraví, že komu je dáno, tomu je dáno. Teda, že niekto môže fajčiť roky a dožije sa 90ky a iného, čo zdravo žil, skolí choroba v 50ke. Zase ten osud!!! Život je teda potmešilý, taká motanica náhod..treba hlavne byť aktívny a vnímať to, čo nám bolo či už vesmírom, alebo jednoducho geneticky, dané.
Nerozumiem tomu, prečo Katolíci tvrdia, že bez Ježiša nemôže mať človek pozitívne morálne hodnoty, cítenie a snahu o čistú dušu.
19.09.2012
Deň dopadol úspešne, veľmi sa teším z nového konečne normálneho tanečného krúžku, ktorý s radosťou prijal aj moju "nemotornú" Simonku. Takto si predstavujem naplnené dni matiek:)
23.09.2012
Mám jednu veľkú chybu, ktorú už zrejme nikdy nezmením - som hrozne zimomrivá. FURT mi je zima.
Aj teraz, keď sa trocha schladilo, hneď mám suchú tvár a ruky, totálne závislé na krémoch. Bez ponožiek nezaspím. V noci je vlezlá zima, takže hneď prechladnem a následne celkom a zvyčajne na dlho ochoriem. Decká sú tiež automaticky soplavé. Nezvládam si v chladnom počasí dávať studenú sprchu, keď najviac je ponoriť sa do horúcej vane a následne prikryť sa páperovou duchnou, prípadne ešte nejakým (v mojom prípade najlepšie mäkučkým detským) telom. Dať si potom (v iných prípadoch aj po tom) čaj s rumom. A vôbec - čaje. Ako už tu povedala Daška, "čas Radleru je fuč", nastúpili výluhy. S medom, hmmmm...s tým krémovým, najlepším aký som kedy mala. A zase tuto zblízka:) Ešteže treba chodiť kočíkovať, aby sa dieťatko dobre vyspalo, eventuélne aby už konečne zaspalo, keď nevie stáť od únavy a samo si nelahne. Takže horsa na čerstvý svieži vzduch! (A potom na čajík do hostinca)
Komentovanie stavu vecí a kybicovanie mi vždy išlo, asi preto som automaticky vyštudovala
žurnalistiku a filozofiu a kto ma naozaj pozná, vie, že sa nikdy nesťažujem, IBA
komentujem. Ak sa Vám chce
kybicovať, poďťe ďalej!
26.03.2018
Jarné slnko je tu! Zasvietilo aj na náš dom a s jeho jasom sa zmenil aj celý interiér. Zrazu všetko prekuklo, presvitlo, a tak aj prach a špinu vidno okato! Kopla do mňa upratovacia energia. V rámci nej som natrafila na starý zápisník a v ňom na veršíky a básničky z čias, keď som bola mladá a zaláskovaná. Neviem prečo som vtedy písala dosť aj po česky a anglicky, to som mala asi z filmov:) Sranda, aký je mladý človek nežný a citlivý:) aha:
"Má láska je jak narcis žlutý,
jenž nádherně voní,
lež mládenec má jiných kvetů
nestojí tak o ni."(1999)
"Postoj prosím máličko
nech vtisnem ti na líčko
horúcu ružičku
moju malú dušičku" (1999)
"Ležím a lietam
unikám niekam, kde to z vás nikto nepozná.
Nikto, iba ja.
Všetko je skutočné,
všetko, čo cítím,
tak je to s bytím v mojom svete.
Tu a teraz mám svoje siete.
Kde je však uzlíček
najtuhšie zamotaný?
Ako je to s nami?
Povedz mi, mami,
je ešte riečka na tomto úbočí,
ktorá by tvoju nôžku ovlažila?
Je ešte niekde
ukrytý potôčik,
čo oči ti zaslepí slnka trblietkami?
Dobrú noc mami,
zobuď ma ráno.."
"Tento pán
predo mnou
je mŕtvy.
Oči otvorené, ale slepé.
bez farby, zahmlené.
Ruky - kosť a koža.
Koža biela, priesvitná,
zato zuby zažltlé.
Je mi z toho zle.
Tento pán
predo mnou
sedí a rozpráva."
"Prcháš mi hned po ránku
můj spěvavý škovránku
a melodie ve vánku
unáší tvé křídla
na těch svých.
Odlétáš vdál svou krásnou písní,
do duších zhořklých budit smích.
Škoda, že tíchne v uších mých. "
"Nikto ma nechytí
za krídlo do slučky.
Pazúrmi zadriapnem do vetra ja!
Som totiž harpia
svojho pekloraja."
26.02.2018
SOM BI
Dlhšie som nič nenapísala, už aj samej mi to
chýba. Sú iné starosti, v podstate ako vždy, riešim problémy, teraz trošku viac
naraz. Treba refinancovať hypotéku, aby sme boli o nejaké percento menšími
otrokmi, no a na to treba byť úplne čistí (ako bohapustý živnostníček nulový
dlh voči štátu vrátane penále a všetkého, spraviť daňové, zaplatiť dane atď...).
V hlave mi ale okrem tohoto ide všeličo,
jasneže. Napríklad, téma rozdvojenia, duality, bipolarity. Na výške sme sa na
filozofii zoznámili s dionýzovským a apolónskym princípom. Jeden extrovertný,
druhý introvertný, bujarý verzus pokojný, zábava verzus rozjímanie. Jin a jang.
Bipolárna porucha. Schizofrénia. Maniodepresia.
Zmantinelovanie toho, čo má každý v sebe a je v normále. Niekedy hore, inokedy
dole. Niekedy spoločenský, inokedy zaliezť do jaskyne a dajte mi všetci pokoj! Niekedy
šťastný, inokedy ťažký smútok a melanchólia. Všetci sme mániodepresívni, len
dnes sa to strašne znenormálňuje, lebo normálne je byť šťastný, vysmiaty a
pozitívny. Ale veď to je na nervy, furt...si človek ani neoddýchne.
Aj v okolí je koľko kontrastov! Tu, u nás,
vrámci jednej štvrte, sú dve totálne iné! Respektíve tri (s Kolóniou). Sídlisko, potom
sek a úplne iný svet - stará Devínska, kde ešte vďaka niektorým uvedomelým
ľuďom prežíva romantika, keď ráno kikiríka kohút a po ceste do školy míňame
pozemok s krásnymi statnými sliepkami. Na uliciach, v autobusoch, u lekára,
mladí ľudia, mladé telá, a naopak starci a stareny, zošuverené priesvitné kože
a skrivené kosti a kĺby. Hrozne mi tieto kontrasty bijú do očí. To asi preto, že som v (kríze) stredného veku.
V hlave ide veľa monológov. Úplne som sa našla v hre divadla Skrat, na ktorej
sme tento týždeň boli. Presne - niekoľko postáv a ich monológy o spokojnosti,
nespokojnosti, naplnení, či skôr spôsobe vypĺňania života...veľmi vtipné inak, tak som
sa dobre pobavila!! (No veď keby som chodila do divadla tak by som sa bavila aj
viac).
Úplne iná som v lete, iná teraz v zime. V lete
ruka hore, v zime medveď v nore.
Z postele ani párom volov! V lete by som sa aj
natierala jogurtom, jem ho nasladko a aj donemoty ako tzatziki s uhorkami, zato v
zime jogurt ani na jazyk!
V zime by som sa zas obžrala bravčovou masťou,
v lete by sa z toho mohol jeden pogrcať. Moja meteosenzitivita je normálne
diagnóza (no veď asi už to oficiálna diagnóza aj je). Nedostatok slnka ma
zabíja. Hneď ma bolia kĺby kosti..no veď ale nefňukjme tu, chcela som len, že
svet sa skladá z protikladov. Aj ten môj.
05.02.2018
Opäť som ja, eko človek z dediny prekročila svoj tieň, zhrešila a išla (autom!) do administratívnej novostavby v meste. Mierila som do bloku C. Pri vjazde do garáže bloku C ma to nepustilo, chvalabohu na stlačenie infogombíku nasledoval ľudský hlas a otvoril mi závory, aby som sa otočila, a navigoval ma parkovať do Bloku B. Z toho som zase prešla pešo cez garáž nazad do Cečka. (Nebolo to úplne bez problémov, parkovaciu kartičku som si najprv nechala v aute a zistila, že bez kartičky sa tu nepohneš, vrátila som sa pre ňu, na dverách z garáže nad sebou niekoľko pípačiek, z čoho jedna vyzerala ako gombík a stlačením som ju rozbila). Chvalabohu prízemie aj s recepciou so živou recepčnou bolo na nule, a chvalabohu môj cieľ hneď pri nej. Úspešne som vybavila úradnú vec, a hybaj ešte na wecko pred odchodom. Ale - v žiadnom bloku nového komplexu žiadne wecko. Ani v garáži. "Iba pre firmy". Žiadne pre návštevníkov úradného centra. N.e.v.e.r.íííííííím! Ok, kade zase nazad do garáže?? "Výťahom oproti", (asi že!) vraví recepčná, s tým úškrnom. Nenávidím, keď sa musím cítiť trápne, že mi treba vypustiť! Hlavne, že ona tam sedí a jej netreba šťať! Do výťahu som vletela pochopiteľne do nesprávneho, z tých štyroch iba jeden išiel smerom dole do garáže. Pre istotu som sa už pýtala na všetko, všetkých, koho som stretla, upratovačka, čo so mnou nastúpila do výťahu, ma rovno naviedla k automatu na platenie za parkovanie (parkomatu?). Únik!!! Brrr, tieto preorganizované presoftované budovy!!! Inak zvonka celkom pekné, Twin City to bolo. Radšej ale vysedávať po kaviarňach:)
25.1.2018
Básnička z nudy
Píšem túto básničku
lebo mám chuť na rým.
Nie je totiž
dnešok vábny,
tak len so slovami varím.
Rým by bol, ešte tému by to chcelo.
No veď toto....keby niečo vo mne
aspoň trocha vrelo.
Ale čo by, kde nič, tu nič,
jedna veľká nuda.
čo je horšie, že z tej nudy
vôbec neubúda.
23.11.2018
Simonkina básnička pre maminku (nazvala by som ju "zdrobnelinová"):)
Hviezdička
Ja som malá hviezdička
vidím ťa spoza okienočka.
Nosím strieborné topánočky
a pestré sukienočky.
Máme radi peknú nôcku
a tiež máme veľkú môcku.
Zariadime, nech za celý čas
len pekné sny
sprevádzajú nás.
22.1.2018.
Veľmi sa v poslednom čase v myšlienkach zaoberám osudom. Je vôbec? Vo filozofii je samozrejme škála názorov úplne od - do. Od čistých fatalistov po individualistických sartristov a dnešných "verím v seba, ja tvorím svoj život, ja sa sám vyliečim a pod." učiteľov. Dala som si vypracovať astrohoroskop na základe dátumu a hodiny narodenia. Jasné, že úplne sedí! A dosť mi to aj dalo na zamyslenie. Naozaj to rozloženie vesmíru, hviezd a planét, asi stojí za tým, akí sme. A na základe toho už svojim rozumovým konaním máme možnosť toto dané do vienka usmerňovať, narábať s tým, venovať sa dnes tak modernému sebarozvoju.
Prestala som fajčiť, konečne, teda bojujem. Moja rodinná zdravotná anamnéza mi dáva facku za každú cigu. Kŕčové žily, ateroskleróza a tak. Skrátka sa nám fajčenie vôbec nehodí. Jasné, že fajčenie je hrozné, ale mám pocit, že iným ľu'dom s inou genetikou to môže škodiť menej. Na to mi včera kamoška vraví, že komu je dáno, tomu je dáno. Teda, že niekto môže fajčiť roky a dožije sa 90ky a iného, čo zdravo žil, skolí choroba v 50ke. Zase ten osud!!! Život je teda potmešilý, taká motanica náhod..treba hlavne byť aktívny a vnímať to, čo nám bolo či už vesmírom, alebo jednoducho geneticky, dané.
Nerozumiem tomu, prečo Katolíci tvrdia, že bez Ježiša nemôže mať človek pozitívne morálne hodnoty, cítenie a snahu o čistú dušu.
STATUSY 2017
13.11.17
Stať sa môže naozaj všeličo. Ale to, aby doma nebola
káva, mlieko alebo cibuľa, to teda nikdy!!!
12.11.2017
Chcela by som robiť niečo prínosné a byť významná, len
neviem sa rozhodnúť, či mám zachraňovať psíky alebo radiť ľuďom, ako šťastne
žiť.
Ježiš mňa už ide fakt poraziť z toho, keď sa niekto
čuduje, že si vypýtam za moju prácu - fotenie, akože už minimálnu symbolickú
sumu "5korún", akú viem vôbec vypovedať z úst!!!!! Nebaví ma už
vysvetľovať týmto ľuďom, že to, čo chytím do ruky, teda foťák a objektív, ma
stál 6 tisíc eur, že to, čo s ním, urobím, musím ešte do niečoho stiahnuť a
niečím to spracovávať, a že všetky tieto drahé prostriedky treba vedieť aj
patrične a čo najviac technicky ovládať, a to hovorím len o foťáku a kompe,
(kde je ďalšia technika...), a že už to, že ten foťák chytím a spravím s ním
jeden cvak ma už tých 5 korún dávno stálo!! A kde je môj čas, um, skúsenosti,
nebodaj nejaké oko, talent, schopnosť skĺbiť techniku so svetlom a svojou
predstavou k úspešnému výsledku?? kto mi prepaltí tie pribúdajúce kilá na zadku
zo sedenia za postprodukciou??
A to som sa ešte "nenajedla a neobliekla".
Fuj som sa vytočila zase. Zároveň tu bol kúrenár pripojiť dve trubky a vypýtal
si kilo na ruku za robotu plus ešte za dopravu. Vravím, to nemáte také zlé. A
on že "ale ja mám drahú techniku". A moja mama: "nerozčuluj sa,
veď on je odborník". Do prdele!
Dieťa
mi nosí zo školy lístočky s prihlasovacími údajmi na rôzne akože školské
portály. Zbieraj jednotky, krieda, trieda, či čo ja viem čo ešte. Neviem ako
vy, ale ja to odmietam. Nikto mi totiž ešte nezodpovedal otázku, na čo je to
naozaj dobré. Ja si myslím, a myslím, že v tom mám jasno, toto:
(:))
A ked už to mám úplne pritiahnuť za pačesy - načo
je nám vlastne toto všetko poznanie? Aby sme vypustili ďalšie a ďalšie satelity
cez atmosféru, ovládli a sputošili nejakú ďalšiu planétu v galaxii? Všetko, čo
potrebujeme, máme v prírode, stačí, aby sa človek vrátil k nej a sebe samému.
(energia, zdroje, chémia, biochémia, geológia, botanika..) Tam vedu a rozvoj
uznávam. Aby ste už mohli povedať, že som spiatočnícka.
V.O.S.R. - so SZ na večné časy a nikdy inak! Vidíš, nikdy
nehovor nikdy!
JEDNA tabletka penicilínu ma vyslobodila z
dvojmesačného odporného zápalu prínosových dutín. Najprv 3 týždne samoliečba
(čaje, byliny, vitamíny, sirupy, všetko možné do nosa a hrdla, zázvory, lotosy,
ležanie, potenie), potom Augmentin, po dobratí za dva dni choroba späť, zase 2
týždne samoliečba (veď nedám si ďalšie atb), ale stav tela = zombie nad hrobom,
potom výtery a kuk - streptokok. Nabudúce okamžite donútiť doktorku aj k
odberom z päty!!! Táto jeseň úplne v háji. Keby aspoň v háji.
Moja Simonka sa včera normálne rozplakala, že sa
nechcem prihlásiť do relácie O 10 rokov mladší. Snažím sa jej vysvetliť, že ma
tam nezoberú, ale moc mi neverí. Že by?
Mám
kamošku Kysučanku, samozrejme rigoróznu katolíčku. Milujem ju ale za ten jej
štýl, keď mi prednášky typu "Ježiš ti pomôže" a pod. prekladá svojimi
tak typickými vulgarizmami:))
Kolektívne vedomie dnešného sveta =
peniaze, cynickosť, vulgárnosť, proste zlota, a na tom jedna maska s
rozškľabeným úsmevom.
Rodinné fotenie detí: štyri úplne uletené dievčatká (
🤣) a jeden chlapec s tak zakŕčovaným úsmevom, že som sa
ho stále snažila toho zbaviť..."on je tak zvyknutý, žili sme v
Amerike"..
Sedím u detskej doktorky, sama som na kašu s chrípkou,
ja s dvoma deťmi, a naopak tu dvaja zdraví rodičia s jedným chlapčekom. Jasný
dôkaz, že kto si jak ustelie. ..
21
jún ·
20
jún ·
😋
"Eriško, ty si úplný jogín!"
"No, jógin z bážin!"
5
máj ·
presne ked dovešáš prádlo vonku a v sekunde sa spustí lejak
Dnešný svet nás iba ničí,
ráno vstanem a už som .....
Ešte hnusnejšie ako
vcucnúť z hadice slizniaka je asi to, keď si myslím, že v miske mačacích granúl vonku na terase je kôpka ryže a to sú tučné kostné červy!!!
Dnes
pri vstávaní mi napadla táto rýmovačka:)
ZRÁNKA
v šoku sa ľakám
posledné minúty
v posteli rátam.
Tak teda hádam
dnešný
deň zlátam
ako tak hútam,
od rána makám.
Ešte ma máta
vidina taká
, že asi
skrátka
usmrtím vtáka.
Pomaly vstávam
kávičku siakam
deti jak satan
z postele
lákam.
Raňajky látam
v chladničke šmátram
Eriško dáva
: Mamíí, ja
kakám"!
Simonka čaká
pred skriňou tápa
čo asi dneska
obliekať dá sa.
V
hlave mi máta
tabletku hľadám
ženským dňom zasa
svoju daň splácam.
Ako tak
kráčam
aj napriek ránam
ešte to hádam
dotiahnem dakam.
Tajomstvo Tajomstva 3.1.2017
Všedný človek to dnes vôbec nemá ľahké.
Som celkom zvedavá, čo mi bude podstrčené ako
ďalšia chyba.
Odkedy si pamätám, že som prišla k rozumu, odvtedy
žijem v zmysle usilovnosti a dobra. Snažím sa na sebe makať, žiť podľa svojich
predstáv a k iným byť úctivá a hlavne fér. Aj tak ale nežijem v rozprávke. Bude
v tom ešte nejaký iný "secret" ako ten, čo je iba vo mne.
13.11.17
Chcela by som robiť niečo prínosné a byť významná, len neviem sa rozhodnúť, či mám zachraňovať psíky alebo radiť ľuďom, ako šťastne žiť.
(:))
A ked už to mám úplne pritiahnuť za pačesy - načo
je nám vlastne toto všetko poznanie? Aby sme vypustili ďalšie a ďalšie satelity
cez atmosféru, ovládli a sputošili nejakú ďalšiu planétu v galaxii? Všetko, čo
potrebujeme, máme v prírode, stačí, aby sa človek vrátil k nej a sebe samému.
(energia, zdroje, chémia, biochémia, geológia, botanika..) Tam vedu a rozvoj
uznávam. Aby ste už mohli povedať, že som spiatočnícka.🤣) a jeden chlapec s tak zakŕčovaným úsmevom, že som sa
ho stále snažila toho zbaviť..."on je tak zvyknutý, žili sme v
Amerike"..😋v šoku sa ľakám
posledné minúty v posteli rátam.
Tak teda hádam
dnešný deň zlátam
ako tak hútam, od rána makám.
Ešte ma máta
vidina taká , že asi skrátka usmrtím vtáka.
Pomaly vstávam
kávičku siakam
deti jak satan z postele lákam.
Raňajky látam
v chladničke šmátram
Eriško dáva : Mamíí, ja kakám"!
Simonka čaká
pred skriňou tápa
čo asi dneska obliekať dá sa.
V hlave mi máta
tabletku hľadám
ženským dňom zasa svoju daň splácam.
Ako tak kráčam
aj napriek ránam
ešte to hádam dotiahnem dakam.
Tajomstvo Tajomstva
Všedný človek to dnes vôbec nemá ľahké.
Vcelku (ako tak) normálne som žila, aj s nejakými životnými chybami, vlastnými, aj tými, čo nám spôsobujú blízki. Potom som sa dozvedela,
že potrebujem Tajomstvo, Secret, že bez toho sa vlastne nedá žiť, teda presnejšie
bez toho vôbec už nebudeš spokojný a šťastný. Musíš si stanoviť svoje ciele a
ísť iba za nimi. Teda koľko chceš mesačne zarobiť, aby sa ti dobre žilo, akých
ľudí chceš mať okolo seba, tých posmutnejších okamžite odohnať, ako musíš na
tom od zobudenia do mrku makať a tak. Bez nástenky tvojich plánov sa to nedá, musíš ju mať dennodenne
na očiach a hlavne vizualizovať svoje stanovené sny a ideály. Obdivovať a nasledovať svojich lídrov, snívať
o tom, že aj ty raz budeš lídrom, potom budeš OK. Skrátka sebazdokonaliť a - transformovať sa!
Zrazu sa dozviem, že aj to je málo, a nestačí
to. Nejako ani za týchto splnených podmienok sa Vám aj tak nedarí? Najväčšou
prekážkou nášho nespokojného a nenaplneného života sme stále my sami, a
konkrétne naše výhovorky! To ony sú vraj prekážkou v živote!
Ja netvrdím, že nie. To snáď trocha vnímavejší
ľudia cítia aj sami, že život sa má žiť, nie mreť, že ak chceš niečo robiť, tak
to máš robiť a nie nerobiť, že ak si stále nájdeš zámienku, ako sa vyhnúť tomu,
čo ti rozum a srdce vravia, tak sa nejako necítiš s tým spokojný. A že mať aj
nejaké, kľudne aj nie celkom určité, sny o krajšej budúcnosti je vlastne celkom
príjemné.
Ja však nechcem nič óbr, nemám žiadne veľké ambície, nechcem, aby ma
táto spoločnosť hnala do toho, že mám byť úspešná a šťastná, lebo inak sa už so
mnou ani nikto neporozpráva, pomaly ani už ani nepozdraví. Nepotrebujem byť
líder. Nepotrebujem neustále sa zaoberať svojim egom vlastne ani. Nepotrebujem
ani byť na Maledivách, aby som pochopila, že príroda je krásna. Nechcem, aby na
mňa svet tlačil, že ak ho neprecestujem celý, tak ani nie som. Nechcem nič, len
normálne žiť, robiť svoju robotu, užívať si deti, netrieť večnú biedu a
ovplývať ako tak pozitívnym duchom sprevádzajúcim tento pobyt tu. A to v takom
normálnom, mne vyhovujúcom tempe.
Som celkom zvedavá, čo mi bude podstrčené ako
ďalšia chyba.
Odkedy si pamätám, že som prišla k rozumu, odvtedy
žijem v zmysle usilovnosti a dobra. Snažím sa na sebe makať, žiť podľa svojich
predstáv a k iným byť úctivá a hlavne fér. Aj tak ale nežijem v rozprávke. Bude
v tom ešte nejaký iný "secret" ako ten, čo je iba vo mne.
Nedávno som sa prehupla do 40ky. Všade sa píše
a vraví o tom, že "život ženy začína po 40ke", a tak som ten rok
predtým normálne horela zvedavosťou, že čo to teda bude. Že čo sa stane, aká
nová vlna do mňa udrie alebo čo.
No, a nič. Teda vlastne, že nič sa nedeje, a
ja mám nejaký zvláštny kľud. A TO je to. Stresy z mladosti, zo štúdií, z
nejakých ambícií v kariére, potom z malých detí, sú pomaly preč. Spánkový
deficit z neprespatých nocí sa pomaly celkom vyrovnáva do nivó stabile. Myseľ
sa nejako ukľudňuje, je to fakt prefetkný pocit. Naplno si ho uvedomujem a
libujem si v ňom. Už vás tak ľahko niečo nerozhodí. Ani ambície ma nenaháňajú. Život máme, veď vieme, v tomto tele len jeden, a tak nechávame dosť
nepodstatných vecí "na háku". Ten pocit mi dovoľuje znova sa otvárať pre
nové veci. Dokonca cítim závan zábavy.
Niekedy sa ten pocit rovná až návratu do mladosti, áno, druhá mladosť, alebo, druhý dych. Ten nádych všaj nie je nejaký hustý, u mňa
taký pozvoľna, pomaličky. Niektoré veci robím teraz, v 40ke, po prvý raz.
Napríklad som prvýkrát v živote kydala hnoj, na vlastnej záhrade. Totálna
makačka. Zasa telo povedalo, že už až tak nefičí a treba trénovať. Kydať hnoj v
tom krásnom jesennom vzduchu a vôni zeme je úžasné, také zdravé a citeľné niečo!
Alebo mám nové nápady v stravovaní. Nerozumiem,
že teraz, čo tu už 40 rokov chodím po povrchu zemskom, začínam normálne jesť,
tada nozajstné produkty, čo najviac domácej výroby. V pivnici máme uskladnené
zemiaky, naložili sme na kvasenie kapustu, pozbierali hríby, šípky, doteraz
jedli jablká z vlastných dvoch jabloní, chystáme sa na výrobu klobás a párkov,
lekváre, zaváraniny, lečá a nakladačky sú pekne nastúpené na policiach v komore. Dokonca
som po prvýkrát robila chren, ktorý tu rastie kade take ako divý a trebalo ho už
vybrať a spracovať. Nenormálny je. Vajcia kupujeme u susedov. Zeleninu, ak
nemáme vlastnú, ideme kúpiť do Stupavy. Až teraz, v 40ke, som objavila to, na
čo som celý život nevedela prísť, a síce, že ten zázrak, čo robí tmavé mäsové
omáčky tak skvelými a tmavými, je melasa! Samozrejme som na to prišla tak, že
mi ju poradila kamoška na kĺby, že keď ju budem jesť, občasné bolesti kĺbov
budú ta tam.
Takže, po prvýkrát hnoj, po prvýkrát melasa a
chren, to sú veci, čo? :) no a som zvedavá, čo ma ešte po tomto poľnohospodárskom usadení sa čaká.
Verím, že len samé skvelé veci, a snáď aj zážitky!
SPOZA BUČKA
28.11.2016
Žijem v "okrajovej štvrti
Bratislavy", v Devínskej Novej Vsi. Inak je to tu fakt také "pánu
bohu za chrbtom", teda reálnejšie za kopcom, za týmto prvým karpatským
vrcholkom, Devínskou Kobylou. Aj ten
život je tu taký. Taký spoza bučka. Tak trocha mimo. Trocha preto, lebo
spojenie stále funguje a keď človek chce, sadne na bus (alebo veď autom) a
zvezie sa do centra. Mesta aj diania. Pookreje, pokochá sa nejakými inými
budovami, kaviarňami a podnikmi, pozdvihne si adrenalín stresom a hlukom a
potom opäť vystúpi tu v kľude, na dedine.
Keď sa človek nebodaj oddelí od médií, tak
môže byť mimo úplne. Vlastný svet. Máme tu všetko, čo v zásade k životu stačí.
Jedlo, obchody, služby, kostol, aj nejakú dajme tomu kultúru v kulturáku,
aj knižnicu, obecné spoločenské udalosti, prírodu, krčiem dostatok, ba aj
diskotéku. Pre deti dosť miest v škôlkach a školách, a to dobrých. Nevídané
niečo v hlavnom meste! Dostatok lokál kamarátov. Príležitostí na šport pre mňa
až nadbytok:) Cyklistické cesty, rybolov a iné koníčky. Skrátka netreba ani
pätu odtiaľto vytiahnuť. Prichytávam sa pri tom, že leniviem. Že sa mi ani
nechce. Niekam chodiť. Všetci dnes stále niekam chodia. Ako keby to malo byť
meradlom spokojného a šťastného života, čo najviac niekam chodiť, stále niekde
byť, či už medzi ľuďmi alebo na zájazde. Čo najviac selfie si dať na profil.
Aby bolo moje šťastie aj všetkým dobre známe. Aby som bol sebavedomý. Aby som
obišiel svet a zistil, že to je dobrý zážitok, ale čo ďalej...
Ako museli žiť ľudia v dobe, keď sa
necestovalo? Asi sa tešili sa z toho, čo im bolo dopriate a zabávali sa doma a
blízkom okolí. No ale zase byť stále len doma, to mohlo byť aj na zbláznenie. Keď
mali z toho depky, tak to museli voľako prežiť, keď ešte neboli antidepresíva a
iné psychofarmaká ...alebo ani depky vtedy ešte neboli....zase ďalšia téma na
preskúmanie - história duševných chorôb..
No chvalabohu máme dnes lepšiu logistiku a
môžeme sa presúvať, aj keď lietadlo je pre mňa stále des. Jednak mám klaustrofóbiu
a druhak to vôbec nie je ekologické.
Zlatá stredná cesta je vždy najlepšia. Preto
sme sa usadili tu, za kopcom, a môžeme si ten život žiť tak trocha s odstupom.
Spoza bučka. A aby nám neharašilo, niekedy z neho vyletíme.
19.09.2012
Pár posledných dní naplnených samými kiksami (zabudla kľúče, peňaženku, iné veci + s tým súvisiace zúfalé situačky) dúfam zavŕšila dnešná vtipná príhoda:
Po celom dni stretnutí (príjemných!) a vybavovačiek (kupodivu všetko stihla!) sa vrámci možností dopravnej špičky náhlim po obchvate smerom do DNV, kde je Simča neobvykle dlho ponechaná v škôlke. Treba s ňou ešte stihnúť nový krúžok. Mám z toho stres. Zároveň mi už ale asi praskne mechúr a okrem toho som v preplnenom programe nestihla vlastne vhodiť nič relevantné do žalúdka. Blížia sa mdloby aj vďaka šialene nízkemu tlaku a zatiahnutej oblohe, čo mi práve neni úplne vhod, za volantom a s Eriškom vzadu, takže radšej zastavím na čerpačke. Kľúč od auta, ako vždy, keď manipulujem s malým, si pohotovo strčím do zadného vrecka na rifliach. No a samozrejme že ČO asi...? Keď na vécku rifle stiahnem, tak mi vypadne rovno do hajzlovej misy, kde je ešťe šťanka tej pani, čo práve vyšla von predo mnou...a jasné, že misa nemá takú vodorovnú časť, ale kľúč spadne rovno hlboko do hrdla toho hajzla. Jasné, že už sa fakt že pocikám, s gaťami dolu, ale najprv predsa treba vybrať ten kľúč. Za pomoci kefy a áno, aj mojich holých rúk (fuuuuuuuuuuuuj) sa podarilo. Musím sa okamžite totálne vyumývať, aj ten kľúč, medzitým naháňam Eriška, ktorý zistil, že vie chodiť, tak má zrovna obdobie "zdrhnem preč". Príhodička s WC sa teda zdarne skončila. Rýchlo do auta!! Pípak nefunguje, veď bol utopený, otvorím si normálne manuálne kľúčom. No ale alarm mi funguje, takže začne hučať, a neprestáva. Na pumpe pri Auparku. Trapoším tam s tým kľúčom asi 10 minút, fakt úplný blbec....potom si všimnem pri kľúči od auta nejakú USB koncovku, kukám, pod palubovkou USB vstup, tak to tam pichnem, a zrazu alarm odblokovaný...
Ticho. Fu. Teraz začína revať Eriško. Nevadí.Po celom dni stretnutí (príjemných!) a vybavovačiek (kupodivu všetko stihla!) sa vrámci možností dopravnej špičky náhlim po obchvate smerom do DNV, kde je Simča neobvykle dlho ponechaná v škôlke. Treba s ňou ešte stihnúť nový krúžok. Mám z toho stres. Zároveň mi už ale asi praskne mechúr a okrem toho som v preplnenom programe nestihla vlastne vhodiť nič relevantné do žalúdka. Blížia sa mdloby aj vďaka šialene nízkemu tlaku a zatiahnutej oblohe, čo mi práve neni úplne vhod, za volantom a s Eriškom vzadu, takže radšej zastavím na čerpačke. Kľúč od auta, ako vždy, keď manipulujem s malým, si pohotovo strčím do zadného vrecka na rifliach. No a samozrejme že ČO asi...? Keď na vécku rifle stiahnem, tak mi vypadne rovno do hajzlovej misy, kde je ešťe šťanka tej pani, čo práve vyšla von predo mnou...a jasné, že misa nemá takú vodorovnú časť, ale kľúč spadne rovno hlboko do hrdla toho hajzla. Jasné, že už sa fakt že pocikám, s gaťami dolu, ale najprv predsa treba vybrať ten kľúč. Za pomoci kefy a áno, aj mojich holých rúk (fuuuuuuuuuuuuj) sa podarilo. Musím sa okamžite totálne vyumývať, aj ten kľúč, medzitým naháňam Eriška, ktorý zistil, že vie chodiť, tak má zrovna obdobie "zdrhnem preč". Príhodička s WC sa teda zdarne skončila. Rýchlo do auta!! Pípak nefunguje, veď bol utopený, otvorím si normálne manuálne kľúčom. No ale alarm mi funguje, takže začne hučať, a neprestáva. Na pumpe pri Auparku. Trapoším tam s tým kľúčom asi 10 minút, fakt úplný blbec....potom si všimnem pri kľúči od auta nejakú USB koncovku, kukám, pod palubovkou USB vstup, tak to tam pichnem, a zrazu alarm odblokovaný...
Deň dopadol úspešne, veľmi sa teším z nového konečne normálneho tanečného krúžku, ktorý s radosťou prijal aj moju "nemotornú" Simonku. Takto si predstavujem naplnené dni matiek:)
23.09.2012
Mám jednu veľkú chybu, ktorú už zrejme nikdy nezmením - som hrozne zimomrivá. FURT mi je zima.
Komentáre
Zverejnenie komentára